Obligácia
Obligácia (dlhopis) je cenný papier, ktorý vydáva emitent (vystaviteľ s cieľom získať dlhodobý alebo strednodobý úver, zároveň predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa. Vydáva ju emitent, aby získal dlhodobý úver. Potom jej majiteľ má právo požadovať splácanie dlžnej sumy a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť emitenta tieto záväzky plniť.
Výnos z obligácie sa skladá z kupónového výnosu a kapitálového výnosu.
Emisia obligácií
Eminent (vystavovateľ) vydá dlhopis s cieľom získať peňažné prostriedky na dlhšie obdobie tým, že ho predá veriteľovi, tak získa potrebný kapitál.
Pri rozhodovaní investorov o kúpe istej obligácie je dôležitá jej:
- cena obligácie
- cena na primárnom trhu = menovitá hodnota;
- cena na sekundárnom trhu = cena sa môže odchyľovať od menovitej hodnoty
- rizikovosť obligácie je daná jednak tým, ako je príslušná emisia zaručená (čo je uvedené v emisných podmienkach), jednak celkovým ocenením bonity a spoľahlivosti emitenta. Poznáme zaručené a nezaručené obligácie.
- výnosnosť obligácie patrí k najdôležitejším charakteristikám jej výhodnosti pre investora. Úrokový výnos môže emitent stanoviť:
- pevným percentom – z menovitej hodnoty obligácie; v tomto prípade je výnos pevne určený, po celú dobu životnosti obligácie je stály a nemenný,
- pevnou úrokovou mierou – s podielom na zisku,
- ako pohyblivý – obligácia má meniacu sa úrokovú sadzbu. Úroková miera obligácií s pohyblivým výnosom sa pravidelne upravuje a viaže sa na určenú referenčnú úrokovú mieru. Viaže sa na LIBOR alebo na diskontnú sadzbu emisnej banky, na BRIBOR.
- termín a spôsob platenia obligácie – doba ich splatnosti sa pohybuje od 5 do 30 rokov. Splácajú sa jednorazovo alebo postupne.
Likvidita obligácií
Likvidita je schopnosť jej premeny na peniaze s minimálnymi nákladmi. Čím je intenzívnejšie sa s daným dlhopisom obchoduje na sekundárnom trhu, tým jej likvidnejšií.
Kupónová sadzba je sadzba, podľa ktorej sa na predloženie kupónov vypláca úrok.
Rozhodovanie o emisii obligácií
Postup rozhodovania o emisii obligácií, závisí od nasledovných faktorov
- veľkosti emisie – zakladacie náklady – fixné (zákonné poplatky, registračné), variabilné (provízie) – udržiavacie N – platenie úrokov – rozdiel úrokovej miery – z dlhopisu alebo krátkodobé umiestnenie,
- podobe obligácií – zaknihovaná – dematerializovaná – verejne obchodovateľná – listinná súkromne emitované obligácie spôsobe určenia výnosu z obligácie
- splatnosti obligácií – jednorázovo, dvojrázovo (dvojdátumové obligácie):
- po častiach (rovnomerne, nerovnomerne)
- formou anuít (každoročne sa umoruje čiastka dlhu a úrok)
- obligácia bez dátumu – perpetuita (konzola, večná renta),
- ručení za emisiu obligácií:
- majetkom eminenta (pozemky, domy, aktíva, cenné papiere, hotovosť do výšky 100-150 %)
- umorovacím fondom – vytvára sa periodickými platbami, odvádzanými podľa plánu
- prostredníctvom štátu, banky,
- technike emisie:
- súkromná emisia – priamo medzi emitentom a investorom. Výhody: nižšie náklady na emisie, pôžička je dôverná, nie je potrebná štandardizácia. Nevýhody: obligácia nie je verejne obchodovateľná, vyššia úroková sadzba z kupónu oproti verejnej emisii
- verejná emisia – Výhody: možnosť získať veľký objem kapitálu, relatívne nižšie fixné náklady emisie, obligácia je likvidná Nevýhody: vysoké náklady na emisiu, vysoké udržiavacie náklady,
- vlastnej emisii alebo prostredníctvom sprostredkovateľa:
- vlastná emisia – iba bonitná firma (načasovanie emisie, poznanie absorpčnej schopnosti)
- emisia prostredníctvom sprostredkovateľa (poskytuje rady, kupuje novú emisiu od firmy, rozpredáva ju na verejnosti) jeho výber – konkurenčnou ponukou, dohodnutým sprostredkovaním
- organizácii predaja – obchodníci s cennými papiermi sa môžu zaviazať k rozpredaju:
- celej emisie – odkúpi ju za „pevný preberací kurz“, predá ju vlastným menom, na vlastný účet a riziko
- ako obstarávateľ emisie – emisiu urobí vlastným menom, ale na účet a riziko eminenta
- ako garant emisie – za províziu sa zaručí za ňu, v prípade, že nepredá celú emisiu, prevezme obligáciu na vlastný účet,
- postupe predaja – upisovanie (verejné, neverejné), aukcia, umiestnenie.
Druhy dlhopisov
- podľa spôsobu splácania:
- splatenie dlhopisov v termíne pevne stanovenom pri emisii
- splatenie dlhopisov pred uplynutím doby splatnosti (toto právo si eminenta vyhradzuje pri emisii a musí byť uvedené na dlhopise)
- podľa spôsobu úročenia:
- priamo na dlhopise je vyznačený úrokový výnos percentom z nominálnu
- dlhopis s meniacou sa úrokovou mierou – mení sa každé 3 – 6 mesiacov, ale len v určených hraniciach
- podľa spôsobu ručenia:
- bez konkrétneho zabezpečenia emisie
- dlhopisy zabezpečené konkrétnym majetkom emitenta
- dlhopisy zabezpečené zárukou štátu
Osobitné druhy obligácií
- konvertibilné obligácie – vymeniteľné za iné cenné papiere vydané emitentom,
- obligácie s nulovým kupónom – úroky sa vyplácajú neraz pri splatnosti obligácie,
- ziskové obligácie – majitelia obligácii majú právo na určitý podiel na zisku nad kupónovú úrokovú mieru,
- obligácie s dvojitou menou – emisiou získané prostriedky a úroky sa platia v inej mene v akej sa uskutoční splatenie dlhopisu,
- zamestnanecké obligácie – podnik ich edituje (asi emituje) pre zamestnancov,
- rizikové obligácie – dlhopisy s vysokou úverovou mierou, ktoré editujú podniky s nízkym hodnotením úverovej schopnosti