Základný motív – zhodnotenie voľných peňažných prostriedkov drobných investorov a kapitálové investovanie umožňuje rozdeliť investičné riziko (nízke riziko investovania)
Úloha kolektívneho investovania:
*doporučuje sa investovať do CP alebo iných majetkových hodnôt tak, aby sa kapitál a úspory zhodnotili čo najlepšie
*rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých podielnikov tak, že sústredený kapitál sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt
*vyjsť v ústrety emitentov CP a odkúpením ich akcií alebo CP im umožniť prístup k potrebnému kapitálu
*Sú nevyhnutným prvkom efektívne fungujúceho finančného trhu.
*Vznik v 1. pol. 19. stor. – Francúzsko a Škótsko
*USA – po 1. svetovej vojne, v Európe až po 2. svetovej vojne
*V súčasnosti sú to najväčší sprostredkovatelia na finančnom trhu.
2 základné modely fondov:
1. investičný model fondu
2. podielový model fondu
Investičné fondy (IF)
História
– ako súčasť finančného investovania vznikli vo Francúzku a Škótsku okolo 1852-1860
– v USA prvý investičný fond vznikol po 1. svetovej vojne
VÝHODY
– pre investora, ktorý by chcel investovať takouto formou je výhodné, že tento fond riadia odborníci – profesionáli a ich výhodou je, že majú prístup k informáciám a vedia ich spracovať
– pomocou veľkého množstva investičných nástrojov sa umožňuje efektívna diverzifikácia rizika
– sú nízke transakčné náklady fondov, lebo fondy realizujú veľké objemy obchodov
NEVÝHODY Z DLHODOBÉHO HĽADISKA
– vysoké administratívne náklady na správu fondu (náklady na odmeňovanie vedenia fondu)
Investovanie do investičného fondu by malo byť efektívne a mohli by sa tu dosahovať väčšie zisky. No výskumom (empiricky) sa nepotvrdilo a meralo sa to na rizikovo očistenej báze – nedosahujú investičné fondy lepšie výsledky ako individuálni investori.
Investovanie z medzinárodného hľadiska do IF je populárne. Vedúce postavenie investičných fondov je vo Francúzku (v r. 1990 podiel na 1 obyvateľa predstavoval 7.500 DEM do IF)
Princípy IF
– IF funguje ako a.s. z hľadiska právneho formy
– finančné prostriedky získava z emisie akcií a tieto finančné prostriedky fond investuje na finančný trh do finančných nástrojov zodpovedajúcich investičnej politike firmy. Investori sa stávajú akcionármi a práva uplatňujú na valnom zhromaždení.
2. Podielové fondy (PF)
– nemajú svoju právnu subjektivitu
– zakladajú ich investičné spoločnosti, spravujú ich, pričom majetok PF musí byť oddelený od majetku celej investičnej spoločnosti
– investori do PF sa nazývajú podielníci na majetku firmy a získavajú podielový list, resp. investičný certifikát (nie akcie)
– pri PF podielníci nemôžu zasahovať do správy fondu
Možnosti vydávania nových akcií, resp. podielových listov
Z toho hľadiska delíme fondy na:
1. otvorený fond
2. uzavretý fond
1. Otvorený fond (aj IF aj PF)
– neobmedzené možnosti emisie akcií (A) alebo podielových l, pretoistov (PL) nie je ani obmedzený počet investorov (akcionárov alebo podielnikov)
– emisie sa realizujú na základe dopytu alebo na základe zvolenej stratégie fondu
– povinnosť spätného nákupu A alebo PL – zvýšenie likvidity fondov, lebo likvidita súvisí s priemerným počtom objemov obchodov s finančnými nástrojmi (A alebo PL)
– kurzy nástrojov (A alebo PL) sa vypočítavajú z hodnoty denných kurzov A alebo PL, ktoré sú v portfóliu fondu – kurzy sa stanovujú každý deň, výnimkou sú americké firmy, kde sa kurzy stanovujú každú hodinu
2. Uzavretý fond
– pri jeho založení je fondu vymedzený počet A alebo PL, ktoré sa bude predávať, teda je obmedzený aj počet akcionárov alebo podielníkov
– neexistuje pravidlo spätného nákupu
– obchodovanie s nástrojmi prebieha len na sekundárnom trhu
– trhová hodnota A alebo PL kolíše ku investičnej hodnote, to znamená, že ona nekopíruje zmeny trhovej hodnoty portfólia fondov (výkyvy nie sú viditeľné)
– obchodovanie na sekundárnom trhu – A alebo PL sú obchodované s diskontom – ním sa kompenzujú tieto riziká – (keďže neexistuje možnosť spätného nákupu je tu nízka likvidita nástrojov, je tu nekvalitný manažment, hrozia tu určité špekulácie, …)